Mnohí kresťania sa pri rozhodovaní o tom, čo urobia v danej situácii spoliehajú na vnútorné vnuknutie a nie na biblické poznanie. Ale evanjelizačnou metódou Ježiša a apoštolov nebolo nabádať ľudí aby hľadali osobnú skúsensoť s Bohom , ale namiesto toho chodili kázať a vyučovať Písma /Marek 1/14-15/. Takže  v Písme sa nachádza norma stretnutia s Bohom a to prostredníctvom Písma. Boh hovoril v Písme s veľmi malým počtom ľudí a iba s kľúčovými vodcami v dôležitých biblických momentoch vykúpenia. A preto sa v súčasnosti stáva  skutočným problémom viera v dostatočnosť Písma.

Naozaj ti stačí Písmo alebo potrebuješ znamenia a zázraky, potrebuješ nejakého vodcu ktorý osobne hovoril s Bohom, ktorý ,, má pomazanie že osobne zavolá ducha svätého na svoje zhromaždenie“, ktorý si doslova vymyslí ten najzaujímavejší príbeh svoho ,, obrátenia“? Počas histórie nepriateľ prispôsobuje svoju stratégiu tak, aby spochybňovala (alebo pridávala) k Písmu. Cez hada v záhrade („ Skutočne Boh povedal...? — 1M 3:1) alebo cirkevnú tradíciu či intelekt  sa náš nepriateľ pokúša odvrátiť našu pozornosť od Písma akýmkoľvek spôsobom.  

Najnovšou výzvou je mysticizmus „Mne povedal Duch Svätý“. Nie je to nič iné ako prebalená forma kvakerizmu, ktorá popiera dostatočnosť Písma. Frázy pretkané mystikou: „Boh mi povedal“ alebo „Duch Svätý ku mne prehovoril“ alebo „Boh ma zobudil uprostred noci a ukázal mi . . .“ to je doslova vtláčanie Božej autority do myšlienky alebo programu, ktorý majú. Horšie je, že implicitne trénujú svoje stádo, aby dôverovalo „svojmu“ hlasu a nie Božiemu hlasu, ako ho zjavil v jedinom, verbálnom význame Svätého písma.   

To, že máme emocionálny zážitok, husiu kožu, zatrasie s nami, rozosmejeme sa alebo máme zvláštny sen, neznamená, že to prišlo od Božieho Ducha Svätého . Apoštol Peter – ktorý sám počul Boží hlas, keď bol Ježiš premenený – hovorí v 2 Pet. 1

 ¹⁹ a tak sa prorocké slovo stalo pre nás pevnejším. Dobre robíte, keď naň upierate svoj zrak ako na lampu, ktorá svieti na temnom mieste, až kým nesvitne deň a nevyjde vám v srdciach zornička. ²⁰ Predovšetkým si buďte vedomí, že žiadne proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad. ²¹ Veď proroctvo nikdy nepovstalo z vôle človeka, ale ľudia poslaní Bohom hovorili z vnuknutia Ducha Svätého.

Žijeme v slobodnej spoločnosti. Ľudia môžu slobodne veriť čomu chcú. Hoci spôsob komunikácie „Boh mi povedal“ vytvára zaujímavé, napínavé a zábavné príbehy , ľudia najviac potrebujú počuť Boha. Ak Boh hovoril k Mojžišovi z horiaceho kríka (Ex 3:4-6), k Samuelovi v tme noci (1 Sam 3:1-9), k Eliášovi v jaskyni (1. Kráľ. 19:9), Jánovi Krstiteľovi a ďalším pri Ježišovom krste (Marek 1:9-11) a Saulovi (následne Pavlovi) a jeho spoločníkom na ceste vedúcej do Damasku (Skutky 9:4-7) – prečo by Boh nehovoril k nám dnes? To je správna otázka, ale možno vás prekvapí, že Boh k nám hovorí aj dnes. Robí to prostredníctvom svojho dostatočného a autoritatívneho Slova. Cez Slovo Božie počujeme, ako nám Boh ohlasuje skutočnosť hriechu (Rim 3). Z Písiem počujeme, ako Boh oznamuje dobré posolstvo, ktoré nás robí múdrymi na spasenie (2. Tim. 3:14-15). Boh hovorí zo svojho Slova, aby nás opravil a varoval pred omylom (2 Tim. 3:16-17). Keď stále počúvame Boha hovoriť cez Jeho Slovo, rastieme do duchovnej zrelosti a zažívame neustálu obnovu našej mysle (Rim. 12:1-2). Boh dnes hovorí, ale nesmieme lipnúť na mimobiblických zjaveniach. Takéto slová sú prázdne výroky spojené s mystikou  a nie s kresťanstvom.

Mne stačí biblia, a vám?

https://www.5solas.sk/5solas/biblia