Boh nie je zodpovedný za naše pokušenia

(Jakub 1:13–18 – 1. časť zo série)

Je prirodzené, že keď sa niečo pokazí, hľadáme vinníka niekde inde. Človek, ktorý havaroval pod vplyvom alkoholu, často ukazuje prstom na iných. Chudobný človek viní vládu. Deti po rozbití veci hovoria: „To on ma donútil.“ Takto sa snažíme zbaviť zodpovednosti. Vinu prenášame na druhých – alebo dokonca na okolnosti.

Presne takto reagovali aj Adam a Eva v záhrade Eden:

• Eva povedala: „Had ma naviedol, tak som jedla.“

• Adam povedal: „Žena, ktorú si mi dal… ona mi dala zo stromu.“

Obaja niekoho obvinili. Eva hada, Adam dokonca nepriamo Boha. A práve tu vidíme jeden z najväčších problémov človeka – snahu ospravedlniť svoje zlyhanie.

Rozdiel medzi skúškou a pokušením

Biblia však jasne rozlišuje medzi skúškou a pokušením.

• Skúška má pozitívny cieľ – preveriť a posilniť našu vieru.

• Pokušenie má negatívny cieľ – zviesť nás k hriechu.

Boh môže dopustiť skúšku, ale nikdy nikoho nepokúša k zlu.  Ak reagujeme na skúšku správne – poslušnosťou – prináša to požehnanie a nakoniec večný život. Ak však podľahneme pokušeniu – vedie to k hriechu a duchovnej smrti.

Boh nie je pôvodcom zla

Jakub jasne hovorí:

„Nikto nech nehovorí, keď je pokúšaný: Boh ma pokúša.“

Je to dôležité varovanie. Predstava, že Boh nás vedie k hriechu, je nesprávna a nebezpečná. Boh je svätý. Zlo nemá s Ním nič spoločné. On nikoho nepokúša k hriechu.

Príklady z Biblie nám to potvrdzujú:

• Dávid bol skúšaný aj pokúšaný – ale pokúšanie prichádzalo zo strany nepriateľa, nie Boha.

• Boh dopustil, aby bol pokúšaný aj Jób.

• A dokonca aj Ježiš bol pokúšaný na púšti, no nikdy nezhrešil.

Všetky tieto príbehy ukazujú jasný rozdiel: Boh skúša, ale nepokúša k zlu.

Ježiš ako príklad

Keď bol Ježiš vedený Duchom na púšť, bol tam pokúšaný diablom. Pre satana to bolo pokušenie – snaha zviesť Ježiša k hriechu. Pre Ježiša to bola skúška – ktorou prešiel bez jediného zlyhania. To ukazuje, že skúška a pokušenie môžu nastať v tej istej situácii – ale ich význam závisí od cieľa a pôvodu.

Skúšky sú isté, ale kde je príčina pokušenia?

Skúšky v živote určite prídu. Otázka však znie: Kto nás pokúša? Jakub odpovedá jasne – problém nie je vonku, ale v nás.

Podstata človeka

Prvým dôkazom, že Boh nie je zodpovedný za naše pokušenia, je naša vlastná prirodzenosť. Od pádu Adama sme všetci zhrešili. Človek bez Boha je duchovne mŕtvy a otrokom hriechu.

Taký človek:

• miluje hriech

• je ním ovládaný

• nedokáže konať skutočné dobro

Veriaci človek je však úplne iný.

Boh ho:

• zachránil

• dal mu nové srdce

• urobil ho novým stvorením

A predsa – boj stále pokračuje.

Vnútorný boj

Apoštol Pavol to opisuje veľmi presne:

„Mám vôľu robiť dobro, ale nemám schopnosť ho uskutočniť.“

Prečo? Lebo v nás stále prebýva boj medzi duchom a telom. Predstav si to takto:

• Neveriaci človek je ako fľaša plná benzínu – stačí iskra a horí.

• Veriaci človek je ako fľaša s vodou, ale stále cíti pach benzínu.

Aj keď sme spasení, naše telo ešte nie je vykúpené. A práve ono je zdrojom našich pokušení.

Ako vzniká pokušenie

Jakub vysvetľuje, že pokušenie začína v našom vnútri. Človeka „zvádza a láka jeho vlastná žiadostivosť“.

• „Zvádzať“ znamená ťahať preč – ako návnada v pasci.

• „Lákať“ znamená prilákať – ako rybu na háčik.

Rovnako ako zviera či ryba podľahne návnade, aj človek padá do hriechu, pretože niečo v ňom ho priťahuje.

Žiadostivosť – koreň problému

Žiadostivosť neznamená len sexuálnu túžbu. Zahŕňa akúkoľvek silnú túžbu, ktorá sa vymkne z Božej vôle. Hriech býva príťažlivý. Ak by nebol, nemal by nad nami takú moc.

Práve naša vnútorná túžba spôsobuje, že:

• lož sa zdá jednoduchšia ako pravda

• hriech je lákavejší ako poslušnosť

• veci sveta sú atraktívnejšie ako veci Božie

A tak často stojíme pred voľbou: ,, Boh a jeho slovo  alebo návnada sveta."

Každý má svoje slabé miesto

Každý človek má svoju „Achillovu pätu“. To, čo láka jedného, nemusí lákať druhého. Niečo môže byť pre jedného veľkým pokušením, zatiaľ čo druhý si to ani nevšimne. Preto je dôležité poznať svoje vlastné slabosti a byť na ne pripravený.

Zodpovednosť je na nás

Nemôžeme viniť Boha, ľudí, ani diabla. Hlavná zodpovednosť je na nás.  Ako reagujeme na pokušenie, to rozhoduje o výsledku.

Záver – a čo bude ďalej?

Toto bol prvý bod z tejto témy. V ďalších častiach sa pozrieme na podstatu žiadostivosti a podstatu Boha a Jeho dobro.