Premýšľali ste niekedy nad tým: „Prečo sa vôbec musím zaoberať hriechom? Ak Boh nenávidí hriech, ak praví kresťania nenávidia hriech, prečo je stále tu?  Prečo by dobrý Boh ponechal medzi nami tak hrozného nepriateľa ako je hriech, ktorý ničí naše vzťahy, ohrozuje svätosť, bráni uctievaniu a spôsobuje  toľko úzkosti?

Pozrime sa do histórie, keď  Boh zmocnil Izraelitov, aby pod vedením Jozuu vstúpili do Kanaánu, zbavili sa jeho obyvateľov a zmocnili sa vlády. Jozua bol nezastaviteľný, dobyl národ za národom, zabil vodcov, osídľoval mestá a nastolil kontrolu. Ale keď sa prach usadil a Jozue zostarol, objavila sa nová generácia Izraelitov, ktorí museli čeliť pochmúrnej realite – nepriateľ bol stále nažive. Zostávajúce národy neustále obťažovali deti Izraela a nútili Boží ľud volať po novom vyslobodení, viď kniha Sudcov 3/1-3.

¹ Toto sú národy, ktoré ponechal Hospodin v krajine, aby nimi skúšal všetkých Izraelitov, ktorí nepoznali nijaký boj o Kanaán  ² chcel totiž, aby ho pokolenia Izraelitov poznali a naučili sa bojovať tí, čo bojovať nevedeli  ³ päť filištínskych kniežat, všetci Kanaánčania, Sidončania a Chivviji, ktorí obývali Libanonské pohorie od vrchu Baal-Chermón až ta, kde sa ide do Chamátu.

     Boh chcel neskúsenú generáciu Izraelitov naučiť bojovať. Prečo? Pretože pre nich bolo dôležité nielen počuť o Božej moci a vyslobodení, ale aj to na vlastnej koži zažiť . Potrebovali vidieť Božiu vernosť  a zažiť Božiu moc umožňujúcu poraziť nepriateľov . Bolo lepšie to zažiť  ako počuť o tom od starého otca Jozuu.

Boh mohol zmazať všetky stopy hriechu – bez námahy, rovnako ako mohol natrvalo vymazať národy obklopujúce Izrael. Ale On to neurobil pre nich a neurobil to ani pre nás – ešte nie. Úplné vyslobodenie z prítomnosti hriechu príde, keď prijmeme naše oslávené telá. Potom nás už hriech nebude trápiť. Ale dovtedy nás Boh volá do neúnavného boja proti hriechu – do vojny s božským zámerom.  

V prvom rade si musíme uvedomiť, že Boh robí, čo chce Žalm 115/3 a  koná podľa rady svojej vlastnej vôle Ef 1/11. Boj veriaceho s hriechom  zapadá do Božieho zastrešujúceho zámeru osláviť seba samého a prispôsobiť veriacich obrazu Jeho Syna. Rim 8/28,29

²⁸ Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia. ²⁹ Lebo ktorých vopred poznal, tých aj predurčil, aby boli podobní obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi.

V Písme jasne vidíme prítomnosť zla vo svete a zla, ktoré sužuje veriacich.Ale čo tým Boh zamýšla?

(1) Urobiť nás pokornými a závislými na Bohu : Či už zlyháme alebo zvíťazíme, boj proti hriechu odhaľuje našu slabosť a zväčšuje Božiu silu.  Nech už je výsledok akejkoľvek konkrétnej bitky akýkoľvek,  ďakujme Bohu, že nám dovoľuje vidieť samých seba takých, akí naozaj sme – slabí, náchylní k hriechu a úplne závislí. Zároveň Ho chválme, že je naším úplne dostatočným Spasiteľom. Zamyslime sa nad Petrom, ktorý sa chválil svojou vernosťou Kristovi a o niekoľko hodín neskôr sledoval, ako sa jeho sebavedomie rúca, keď trikrát zaprel Krista s prísahami.

(2) Ďakovať : Zamyslime sa nad niektorými nedávnymi príležitosťami, pri ktorých sme vyjadrili vďaku Bohu. Ďakovali sme za to, že nám dal silu čeliť pokušeniu, že nás oslobodil od uviaznutého hriechu alebo že nám odpustil keď sme zakopli vo chvíli slabosti alebo že sme sa nepodelili o evanjelium so strateným kolegom.

(3) Podporovať súcit: Ak si spomenieme na svoj predchádzajúci život v otroctve hriechu EF 2/1-3 alebo ak prežívame súčasné zlyhania, mali by sme podľahnúť slabosti a mať súcit s ostatnými.

(4) Aby sme sa sústredili na evanjelium : Čo nás vedie k tomu, aby sme každý deň sledovali kríž a žasli nad silou Božej milosti? Nie je to hriech, ktorý nás pevne drží, hriech, ktorý každý deň vyznávame, hriech ktorý nám každý deň odpúšťa ? Boh chce mať v našich mysliach čerstvý kríž. Chce, aby evanjelium zamestnávalo naše myšlienky. Kto nás zachránil a pred čím.

(5) Aby sme túžili po nebi : Tento svet nie je naším domovom a toto telo nie je vhodné pre večnosť. Keď Pavol nariekal nad svojím nevykúpeným telom Rim 7/24, vyjadroval túžbu byť úplne oslobodený od prítomnosti hriechu. O tejto dychtivosti hovoril znova a znova v celom Novom zákone. Vo Fil 1/23 povedal, že odísť  a byť s Kristom by bolo oveľa lepšie ako zostať v tele a v  3. kapitole pokračuje:

²⁰ Ale naša vlasť je v nebesiach, odkiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista. ²¹ On mocou, ktorou si všetko môže podmaniť, pretvorí naše ponížené telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.

Pavol túžil po nebi, pretože bol unavený zo svojho boja proti hriechu. Obdobia víťazstva, ktoré si užíval na zemi, v ňom povzbudili chuť na konečné, trvalé víťazstvo v nebi. Zdieľame aj my  Pavlovu túžbu uniknúť z tela? Túžime po Svätom meste, túžime po nebi ? Náš boj proti zostávajúcemu hriechu nám pomáha smerovať do neba, kde nás čaká skutočný odpočinok.

Vďačnosť vo svete plnom utrpenia

Poznání Boha

Poznej skutečného Ježíše