Nie je nič výnimočné počuť na dnešných evanjelizáciách výzvu: ,,Prijmite Ježiša Krista ako svojho osobného Spasiteľa.“ Odhliadnúc od toho, že žiaden človek  to nevie urobiť zo svojej sily Ján  6/44 ,,nikto nemôže prísť ku mne ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal“,   tak tieto slová nikde v biblii nenájdeme. Veľa dnešných kazateľov a evanjelistov prehliada, či úmyselne to neviem,  základný prvok evanjelia, a to pokánie. Pavol na Areopágu konfrontoval aténskych intelektuálov

Sk  17/30  ,, Boh už teda nehľadí na časy nevedomosti a teraz ľudí napomína, aby všetci a všade robili pokánie."

Pokánie je jadrom evanjelia a slová Ježiša Krista to potvrdzujú.

Luk 24/47,,v jeho mene sa bude všetkým národom počnúc od Jeruzalema hlásať pokánie na odpustenie hriechov.“

Dnes sa nevolajú hriešnici k pokániu, ale sú nabádaní aby ,,prijali Krista“. Je na nich, aby sa rozhodli ako s Kristom naložia. Je to úplne naopak – Kristus stojí pred súdom a ten kto by mal byť obžalovaný, dostal do rúk sudcovské kladivko. Je iróniou, že luďom ktorých by mala znepokojovať otázka či ich Ježiš príjme hovoria, že právo prijať Ježiša je na nich. Toto  ,, evanjelium “ vyobrazuje obrátenie ako ,, rozhodnutie pre Krista“ a nie ako zmenu srdca, ktorá nie je možná bez znovuzrodenia, pokánia, viery a podriadenosti. Formulka ,,prijať Krista“ sa stala  liekom na všetky neduhy a obávam sa, že pre mnohých smrteľným. Zobrazuje Krista ako pokorne stojí a čaká či sa pre neho rozhodneme, miesto toho , aby sme v tiesni srdca padli na kolená a očakávali Jeho verdikt nad nami.

Pokánie a viera sú dve strany jednej mince. Pokáním sa človek odvracia od hriechu ku Kristovi  a vierou Ho prijíma ako jedinú cestu k spaseniu a spravodlivosti. Jedno od druhého nemôžeme oddeliť.

Tak ako človek nedokáže zo svojej sily veriť na spásu, lebo viera je súčasťou božieho daru Ef 2/8 ,, a to nie je z vás, je to boží dar.“ Tak aj pokánie je darom od Boha  Sk 11/18 ,, Boh teda aj pohanom daroval pokánie, aby mali život.“ Prvý krok robí zvrchovaný Boh zo svojej milosti Ef 2/4 ,, ale Boh“ ,  keď daruje duchovne mŕtvemu človeku život Ef 2/5 ,, Keď sme boli pre svoje priestupky mŕtvi, oživil nás s Kristom“.

Pokánie nie je len rozhodnutie chovať sa lepšie , ani skutkom vykonaným v snahe odčiniť hriech. Judáš cítil výčitky ,ale  pokánie nečinil Mat 27/3.

Pokánie má tri roviny. Intelektuálny – zmena cieľa, uvedomenie si vlastnej viny, skazenosti a bezmocnosti. Emočná – zmena cítenia, ktorá sa prejavuje ľútosťou nad hriechom spáchaným proti svätému Bohu. Voľná rovina – zmena zámeru, vnútorným obrátením sa od hriechu a túžbou po odpustení a očistení. Pokánie je reakciou celého človeka, inými slovami úplné podriadenie sa Kristovi. Nie je len zmenou názoru a mysle, je to zmena srdca, a aj to je dar božej milosti Ez 36/26 ,, Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa."

 Biblické pokánie vidíme v Mýtnikovej modlitbe v Luk 18/13 ,, Bože buď milostivý mne hriešnemu“. Vedel, že on je stratený hriešnik, že nedokáže zaplatiť za svoje hriechy, ale veril, že len všemohúci Boh je toho schopný. Preto počuje  ,,tento odišiel domov ospravedlnený.“ Nie preto čo urobil, ale preto, že Kristus dokonalý baránok vopred na to vyhliadnutý svojou smrťou na kríži spaltil celý jeho dlh voči Bohu. A dôkaz  o tom dal tým, že ho na tretí deň vzkriesil z mŕtvych.

5solas