„A toto robte, veď poznáte čas, že už nastala hodina, aby ste sa prebudili zo spánku. Veď teraz je naša spása bližšie, ako keď sme uverili.“
Rimanom 13:11

Existuje spánok, ktorý je požehnaním. Boh nám dal noc, aby sme si odpočinuli a načerpali nové sily. Existuje však aj iný spánok – duchovný spánok. A ten môže byť pre kresťana veľmi nebezpečný.

Človek môže chodiť do cirkvi, čítať Bibliu, modliť sa, spievať piesne a dokonca slúžiť druhým – a napriek tomu môže byť jeho srdce duchovne ospalé.

Práve do takejto situácie zaznieva Pavlova výzva:

„Je už najvyšší čas, aby ste sa prebudili zo spánku.“

Nie je to výzva určená pohanom, ktorí Krista odmietajú. Pavol hovorí kresťanom. Hovorí tým, ktorí už uverili. Ich spása nie je spochybnená. Práve naopak – ich konečné vyslobodenie sa približuje.

Preto je čas prebudiť sa.

Môžeme byť kresťanmi a predsa duchovne spať

Je dôležité všimnúť si, komu Pavol tieto slová adresuje. Nehovorí: „Prebuďte sa, aby ste sa možno stali kresťanmi.“Hovorí tým, ktorí patria Kristovi. To je dôležité aj dnes. Duchovná ospalosť automaticky neznamená, že človek nie je kresťan. Skutočný veriaci môže prechádzať obdobím chladu, ľahostajnosti, únavy alebo duchovnej letargie.Problém n astáva vtedy, keď si na takýto stav zvykne. Človek môže mať Bibliu položenú na stole, ale neotvárať ju s hladom po Božom slove. Môže sa modliť, ale jeho modlitba sa stane iba povinnosťou. Môže sedieť na bohoslužbe, počúvať kázeň a pritom duchovne „spať“.Môže dokonca robiť správne veci zo zlých dôvodov alebo úplne mechanicky.Navonok všetko vyzerá v poriadku.

Vo vnútri však chýba život.

A práve tu nás Božie slovo zastavuje:

„Je už najvyšší čas, aby ste sa prebudili zo spánku.“

Duchovný spánok sa prejavuje ľahostajnosťou

Jedným z najväčších prejavov duchovnej ospalosti je ľahostajnosť voči ľuďom okolo nás.Pavol hovorí o láske k blížnemu. Celý kontext Rimanom 13 nás vedie k tomu, aby sme svoj život nežili iba pre seba.Kresťanstvo nás totiž nevedie k izolovanému životu.Áno, každý človek musí osobne veriť v Krista. Každý musí osobne činiť pokánie. Každý raz bude stáť pred Bohom.

Ale „nikto z nás totiž nežije pre seba“ (Rim 14:7).

Ak sme sa narodili znovu, nemôžeme byť ľahostajní voči tomu, čo sa deje s ľuďmi okolo nás.Koľko ľudí žije bez Krista?Koľko ich nikdy neotvorí Bibliu?Koľko ich hľadá zmysel života v peniazoch, kariére, zábave, vzťahoch alebo vlastných predstavách?Koľko našich susedov, spolupracovníkov, priateľov či príbuzných potrebuje počuť evanjelium?

A my?

Možno nás to zarmúti na chvíľu.Možno nás zasiahne silná kázeň.Možno na konferencii pocítime veľké nadšenie pre evanjelizáciu.Ale potom príde pondelok.A my opäť zaspíme.

Nie je problém iba v tom, že nerobíme nič

Duchovná ospalosť môže vyzerať veľmi zbožne.

Človek môže pravidelne chodiť do kostola. Môže dávať peniaze na cirkev. Môže učiť deti v besiedke. Môže mať rodinnú pobožnosť.A predsa môže byť duchovne ospalý.

Prečo?

Pretože kresťanský život nie je iba súbor vonkajších náboženských činností.Boh nechce iba naše ruky. Chce naše srdce.Môžeme čítať Bibliu a pritom nemilovať Boha.Môžeme spievať o Kristovi a pritom naňho nemyslieť.Môžeme hovoriť o nebi a pritom byť úplne pohltení týmto svetom.Môžeme počúvať evanjelium každý týždeň a napriek tomu stratiť úžas nad Kristovou milosťou.To je duchovný spánok.Nie vždy vyzerá ako otvorený hriech.

Niekedy vyzerá ako náboženský život bez duchovnej bdelosti.

Prečo je najvyšší čas prebudiť sa?

Pavol uvádza veľmi jednoduchý dôvod:

„Veď teraz je naša spása bližšie, ako keď sme uverili.“

Kresťan smeruje k cieľu.Každý deň, ktorý prejde, nás približuje k stretnutiu s Kristom.Ak sme uverili pred desiatimi rokmi, sme dnes o desať rokov bližšie ku konečnému naplneniu našej spásy.Ak sme uverili pred päťdesiatimi rokmi, sme o päťdesiat rokov bližšie.A ak sme mladí, neznamená to, že máme času nekonečne veľa.

Čas je dar, nie vlastníctvo.Nevieme, koľko dní nám Boh ešte dá.

Preto otázka nie je iba:„Čo ešte chcem v živote dosiahnuť?“

Oveľa dôležitejšia otázka znie:„Čo chce Kristus urobiť skrze môj život?“

Boh nás nezachránil, aby sme spali

Tu sa dostávame k podstate.Prečo by mal byť kresťan bdelý?Nie preto, aby si zaslúžil spásu.Nie preto, aby si získal Božiu priazeň.Nie preto, aby si si svojimi skutkami kúpil miesto v nebi.

Kresťan slúži preto, že bol zachránený.

Naša poslušnosť nie je cena za spásu. Je ovocím spásy.Kristus už urobil to, čo sme my nikdy nemohli urobiť.Zomrel za svoj ľud.Vzal na seba náš hriech.Vstal z mŕtvych.Ospravedlňuje hriešnika, ktorý dôveruje jemu.A práve preto sa môžeme prebudiť k novému životu.Nepracujeme pre prijatie Bohom.Pracujeme z prijatia Bohom.

To je evanjelium.

Nečakaj na „lepší čas“

Jedna z najväčších pascí kresťanského života znie:

„Raz budem slúžiť Bohu viac.“

Raz budem viac čítať Bibliu.Raz budem viac evanjelizovať.Raz budem viac dávať.Raz budem viac pomáhať.Raz budem mať viac času na modlitbu.Raz budem vážnejšie vychovávať svoje deti vo viere.

Raz.

Lenže „raz“ nie je deň v kalendári.Boh nám dal dnes.„Teraz je naša spása bližšie.“Preto prestaňme iba plánovať a začnime konať.Ak máme niekomu povedať evanjelium, povedzme mu ho.

Ak máme niekomu odpustiť, odpustime.Ak máme niekomu pomôcť, pomôžme.Ak máme začať pravidelne čítať Písmo, začnime dnes.Ak sme zanedbali modlitbu, vráťme sa na kolená.

Ak sme duchovne ochladli, nepredstierajme, že je všetko v poriadku.Choďme ku Kristovi.

Ale nezabudni: naša nádej nie je v našej bdelosti

Tu musíme byť veľmi opatrní.

Pavlova výzva k bdelosti nie je výzvou k strachu, že ak dnes zaspíme, Boh nás zajtra zavrhne.Kresťan nepotrebuje žiť v neustálom strachu o svoje ospravedlnenie.Naša nádej nestojí na tom, ako dokonale sme dnes bdelí.

Stojí na Kristovi.

Na jeho dokonalej poslušnosti.

Na jeho obeti.

Na jeho krvi.

Na jeho vzkriesení.

Práve preto môžeme počuť napomenutie bez zúfalstva.Keď nás Božie slovo usvedčí z duchovnej ospalosti, odpoveďou nemá byť:

„Som beznádejný kresťan.“

Odpoveďou má byť:„Pane, prebuď ma.“

To je milosť.Ten, ktorý nás zachránil, nás zároveň posväcuje.

Čo teda znamená byť dnes duchovne bdelý?

Znamená to žiť s vedomím, že Kristus je Pán.

Znamená to brať vážne Božie slovo.

Znamená to nenazývať hriech „maličkosťou“.

Znamená to modliť sa za ľudí, ktorí ešte nepoznajú Krista.

Znamená to využívať príležitosti, ktoré nám Boh dáva.

Znamená to milovať svoju rodinu nielen slovami, ale aj duchovnou starostlivosťou.

Znamená to slúžiť v cirkvi namiesto toho, aby sme boli iba divákmi.

Znamená to pamätať na večnosť.

A predovšetkým to znamená pozerať na Krista.

Pretože čím viac vidíme jeho krásu, tým menej nás uspokojí duchovná ospalosť.

„Je už najvyšší čas, aby ste sa prebudili zo spánku.“

Nie zajtra.

Nie niekedy.

Teraz.

Prečo?

Pretože Kristus príde.Pretože čas sa kráti.Pretože príležitosti odchádzajú.Pretože okolo nás žijú ľudia, ktorí potrebujú počuť evanjelium.A predovšetkým preto, že naša spása je bližšie než v deň, keď sme uverili.

Nezaspime pri dverách večnosti.Nezaspime uprostred úlohy, ktorú nám Boh zveril.Nezaspime v čase, keď svet potrebuje počuť pravdu o Kristovi.

Prebuď sa.

Otvor Božie slovo.Pokľakni pred Bohom.Pozri na Krista.Miluj svojho blížneho.Využi dnešnú príležitosť.A ži tak, akoby si skutočne veril tomu, čo vyznávaš:

Kristus príde. Večnosť je skutočná. Spása je bližšie.

Je najvyšší čas prebudiť sa.

Článok je voľne spracovaný podľa kázne Charlesa H. Spurgeona „Wake Up! Wake Up!“ na text Rimanom 13:11, publikovanej v Metropolitan Tabernacle Pulpit, zväzok 24 (1878).