Dvadsiate storočie prinieslo informačnú explóziu, ktorá nemá v histórii ľudstva obdobu – okamžitý prístup k množstvu vedomostí jediným kliknutím myši. Napriek všetkému, čo sme sa naučili a všetkému čo bolo napísané, je ľudská múdrosť stále neschopná odpovedať na najzákladnejšie duchovné otázky života, ako napríklad: Ako sme sa sem dostali? Kam pôjdem, keď zomriem? Čo je zmysel života?

Ľudská múdrosť vám môže odporučiť nájsť svetlo  a zdroj sily v sebe skrze rôzne metódy a preprogramovanie mysle. Ale pravá múdrosť začína u Boha.

Boh definuje múdrosť takto: „Hľa, bázeň pred Pánom, to je múdrosť, a odchýliť sa od zlého je rozumnosť“/ Jób 28/28/. Tento verš opisuje spasiteľnú vieru – bázeň pred Bohom a odklon od zla sa odohráva pri obrátení. Takže múdrosť prichádza súčasne s bázňou a dôverou Bohu,ale aj ľútosťou nad svojimi hriechmi. Pokiaľ máte len ľudskú múdrosť – alebo povedané Jakubovymi slovami, tú, ktorá je „pozemská, prirodzená, démonická“/ Jakub 3/15/ – nemôžete poznať Boha ani pravú múdrosť. Bez tohto kritického prvého kroku neexistuje žiadny vzťah k Darcovi všetkej múdrosti a porozumenia.

Na druhej strane, ak ste sa v pokání podriadili evanjeliu, poznáte „jediného múdreho Boha“, Jeho kniha múdrosti je pre vás otvorená, Jeho Duch vám osvetľuje múdrosť Jeho Slova.

Prečo teda máme stále hriešnu tendenciu hľadieť najprv na ľudskú múdrosť a ignorovať dostatok Božej múdrosti, ktorá sa nachádza v Biblii?

Dnes je ľudské myslenie napadnuté svetskými filozofiami a metodológiami v snahe odvrátiť nás od Slova Božieho – jediného zdroja, ktorý môže uspokojiť hlboké potreby ľudského srdca. Nie je to nový útok; korintskí veriaci mali rovnaký problém. Boli silne ovplyvnení prevládajúcimi myšlienkami svojej doby. Keď sa stali kresťanmi a boli prebudení k Božiemu zjaveniu, boli vystavení zjavnému konfliktu.

Pavol opísal tento konflikt a povedal: „Slovo o kríži je bláznovstvom pre tých, ktorí hynú, ale pre nás, ktorí sme spasení, je mocou Božou... Či Boh neurobil bláznovstvom múdrosť sveta? "/ 1 Kor 1/18-20/ . Zatiaľ čo filozofi prvého storočia považovali Božiu múdrosť za hlúposť, v skutočnosti Boh odhalil ich takzvanú „múdrosť“ ako hlúposť. Tento protiklad robí múdrosť sveta a múdrosť Božiu nezlučiteľnými – navzájom sa vylučujú.

Boh dal človeku schopnosť študovať, analyzovať a rozvíjať  zdroje tejto zeme v prospech fyzického života. Tu však jeho múdrosť končí. Kvôli hriechu je jeho myseľ úplne neschopná rozoznať duchovný rozmer. Nemá moc zmeniť svoje srdce, nemá pochopenie na vyriešenie svojej duchovnej dilemy a nemá žiadne prostriedky na uspokojenie svojej duše – je duchovne mŕtvy.

Pravá múdrosť je božsky zjavená

1 Kor 2/7 "Hovoríme Božiu múdrosť v tajomstve, skrytú múdrosť, ktorú Boh pred vekmi predurčil na našu slávu." Grécke slovo preložené ako „tajomstvo“ sa nevzťahuje na niečo zvláštne alebo záhadné; je to technický výraz pre druh pravdy, ktorú človek predtým nepoznal, ale teraz je odhalená. Pravda, že Boh zachraňuje hriešnikov prostredníctvom náhradnej obety svojho Syna, je teraz jasná všetkým. Nikto však nemôže prísť k tejto pravde sám pre hriech  1 Kor 2/14. Božskú múdrosť nemožno získať  analýzou údajov , dôkazov, ale prichádza ako dar, ktorý dáva Boh . Jeho Duch  je schopný úplne zjaviť Boha a Božiu vôľu čím máme v Duchu svätom  učiteľa pravdy, ktorý osvetlí základné duchovné pravdy. Duch Svätý berie Božie Slovo, Slovo, ktoré zjavil a inšpiroval, a osvecuje ho pre tých, v ktorých prebýva.

Neobracaj sa na ľudskú múdrosť,ako pravý veriaci  zakotvi všetku svoju dôveru v Slovo Božie ako jediný zdroj pravej múdrosti.