Názov hriešnik by mal byť vyhradený len pre tých najodpornejších, najnásilnejších a najskorumpovanejších ľudí. Aj keď si každý človek prizná že hreší, zoznam ich hriechov nie je taký hrozný ako zoznam druhého. Dnešné postmoderné myslenie nám hovorí, že sme schopní ohýbať a predefinovať význam Božieho Slova tak, aby vyhovoval našim zámerom. Hoci by Biblia mohla byť smerodajná a relevantná, no keď bola prvýkrát napísaná, nemôže odrážať súčasný moderný vek. Písmo hovorí čiernobielo, no my dnes žijeme vo svete plnom farieb a variácií. Ale je to naozaj tak? Takéto myslenie viedlo prominentného heretika Roba Bella k posmešnému označovaniu Biblie,  no a tragické  je, že tento názor preniká aj dnešnou evanjelickou cirkvou .

Jedným je aj pohľad na hriech a jeho kvalifikáciu. Niektoré sú kvalifikované ako malé, neškodné, slúžiace nevinnému potešeniu s prchavých pokušením. Keď kresťania neberú hriech tak vážne ako Boh, v skutočnosti hovoríme, že Jeho Slovo sa nás netýka. Liekom na takéto správanie je zosúladiť našu myseľ s večným štandardom, ktorý nám Boh dal vo svojom Slove. Musíme ignorovať moderný sklon definovať našu vlastnú realitu, a namiesto toho sa pevne držať toho, čo hovorí Bibliao realite nekajúcneho srdca a povahe hriechu, ktorú sme všetci zdedili po Adamovi.

Pôvodný hriech

John MacArthur vysvetľuje, ako Adamov hriech nakazil jeho potomstvo.

,,Kvôli Adamovmu hriechu sa stav duchovnej smrti nazýva totálna skazenosť  a týka sa celého ľudstva. Ďalším výrazom je pôvodný hriech a biblia ho vysvetľuje takto:

Rim 5/12 “Skrze jedného človeka vstúpil do sveta hriech a smrť skrze hriech, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili”

Keď Adam ako hlava ľudskej rasy zhrešil, celá rasa bola skazená.Prostredníctvom neposlušnosti jedného muža sa mnohí stali hriešnikmi,  a to, ako sa niečo také mohlo stať, bolo po stáročia predmetom mnohých teologických diskusií. Písmo jasne učí, že Adamov hriech priniesol vinu na celé ľudstvo. Boli sme v Adamovi, keď zhrešil, a preto bola nad nami všetkými vynesená vina za hriech a rozsudok smrti

1 Korinťanom 15/22 " Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Kristovi budú všetci oživení" 

Prostredníctvom Adama všetci zdedíme prirodzené, neodškriepiteľné sklony k hriechu. A hoci by to mohlo uraziť naše chybné predstavy spravodlivosti a viny, narodili sme sa do viny Adamovho hriechu a čaká nás súd.Hriech plynie zo samotnej duše nášho bytia a práve pre našu hriešnu prirodzenosť páchame hriešne činy:

Marek 7/21-23,,Lebo zvnútra, zo srdca ľudí vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, skutky žiadostivosti a bezbožnosti, ako aj klamstvo, zmyselnosť, závisť, ohováranie, pýcha a hlúposť. Všetky tieto zlé veci vychádzajú zvnútra a poškvrňujú človeka. "

Sme deti hnevu, ktoré si zaslúžia trest. Pôvodný hriech sám o sebe nie je ani zďaleka výhovorkou, ale jadrom prečo sme vinní. Zjednodušene povedané, ty a ja nemusíme robiť nič čím si zaslúžime označenie hriešnik. Prirodzený sklon k rebélii a vlastným záujmom je základom každého z nás. Medzi Adamovým potomstvom unikol poškvrne prvotného hriechu iba Kristus prostredníctvom svojho zázračného počatia. Preto by sme sa mali zbaviť akýchkoľvek predstáv o našom správaní, ktoré si niečo zaslúži. Ján hovorí , že sme od prírody  nepriateľmi Boha, hriešnikmi, milujeme seba samých a zotrvávame v otroctve vlastného hriechu. Sme slepí, hluchí a mŕtvi voči duchovným záležitostiam, neschopní ani veriť , okrem momentu Božieho milostivého zásahu. Preto Ježiš pochválil mýtnika, keď sa búšil do srdca a prosil :  —Bože, buď milosrdný ku mne, hriešnikovi!“ Lukáš 18/13. Muž konečne dospel do bodu, keď sa videl taký, aký je, a bol tak pohnutý že sa jeho emócie uvoľnili do  sebaodsúdenia.  Zbavený pýchy a pretvárky teraz videl, že nikdy nemôže urobiť nič, aby si získal Božiu priazeň. Namiesto toho prosil Boha o milosť. A preto “išiel dolu do svojho domu ospravedlnený”— povýšený Bohom, pretože sa pokoril Lukáš 18/14. Vôbec prvýkrát mal skutočnú radosť, pokoj s Bohom, a nový pocit vlastnej hodnoty, ktorý je udelený Božou milosťou tým, ktorých si osvojí ako svoje deti.

Rimanom 8/15 Veď ste neprijali ducha otroctva, aby ste opäť žili v strachu, ale prijali ste Ducha synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče.“