Dnes je obzvlášť dôležité zamerať svoju pozornosť na dostatočnosť, autoritu a jasnosť Písma. Často sa totiž stretávame  so zneužívaním a zlou interpretáciou biblických veršov, ktoré sú doslova zneužité na zdôraznenie niečoho dôležitého. Jedným z najviac citovaných  veršov je Zjavenie 3/20 .Tento verš je obzvlášť obľúbený u evanjelistov, táborových kazateľov a kohokoľvek iného, kto chce zdôrazniť naliehavosť Božieho volania na život hriešnika.

Zjavenie 3/20 „Hľa, stojím pri dverách a klopem; ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem s ním večerať a on so mnou“ 

Tento verš vykresľuje príťažlivý a presvedčivý obraz Kristovho čakania či hriešnik otvorí alebo neotvorí a zdôrazňuje potrebu okamžitej reakcie .Je na tebe človeče či otvoríš alebo nie, je to  o tvojom rozhodnutí. Je to však správna interpretácia tohto verša? Je Kristus skutočne na prahu srdca každého hriešnika a čaká, prosí, aby vstúpil? Na koho dvere klope Pán?

Kristus klope?

Obraz Krista, ktorý klope na dvere srdca hriešnika  je dojímavý. Ale tento obraz má toľko dôležitých teologických právd, ktoré ak budú zle interpretované, niečo sa vynechá, niečo sa nezdôrazní,niečo sa nepovie, prípadne sa niečo pridá ....prináša veľa zlého. Jednoducho povedané, Kristus neprosí ani nečaká na duchovnú odozvu hriešnika. Ježiš nepotrebuje nikoho prosiť ani nabádať do nebeského kráľovstva / Ján 10/27-28/. Spása nie je len záležitosťou toho, že Pán vstúpi do dverí vášho srdca – je to dielo úplnej premeny ( Ezechiel 36/26/). A čo je najdôležitejšie, spása nie je spustená činom vôle hriešnika / nie hriešnik otvára kľučku na dverách, nie hriešnik dovoľuje Kristovi/ – je to Božie zvrchovené dielo, ktoré nás zachraňuje pred spravodlivým trestom za náš hriech / Efežanom 2/4-9/.

Efežanom 2/1-9 ,,A boli ste mŕtvi vo svojich prestúpeniach a hriechoch, v ktorých ste predtým chodili podľa behu tohto sveta, podľa kniežaťa moci vzduchu, ducha, ktorý teraz pôsobí v synoch neposlušnosti. Medzi nimi sme aj my všetci predtým žili v žiadostiach svojho tela, oddávali sa žiadostiam tela a mysle a boli sme od prírody deťmi hnevu, rovnako ako ostatní.Ale Boh bohatý na milosrdenstvo pre svoju veľkú lásku, ktorou nás miloval, aj keď sme boli mŕtvi vo svojich prestúpeniach, oživil nás spolu s Kristom (milosťou si spasený), vzkriesil nás s Ním a posadil nás s Ním v nebesiach v Kristovi Ježišovi, aby v budúcich vekoch ukázal nesmierne bohatstvo svojej milosti v láskavosti voči nám v Kristovi Ježišovi. Lebo milosťou ste spasení skrze vieru; a že nie z vás, to je dar Boží; nie ako výsledok skutkov, aby sa nikto nechválil."

Naučme sa premýšľať o evanjeliu tak ako je napísané a odstráňme vplyv teológie zameranej na človeka .

Koho dvere?

Dvere v Zjavení 3/20 nie sú duchovná metafora – boli to konkrétne dvere. A aj keď Kristus fyzicky neklopal, Jeho slová boli namierené ku konkrétnej skupine ľudí do zboru v Laodicei . V evanjelizáciách sa kontext tohto verša zľahčuje a nedbanlivo aplikuje na hocikoho. Ale tu sa jedná o list cirkvi v Laodicei – známej aj ako vlažná cirkev. Vo veršoch 14-22 ich Pán   odsudzuje za ich duchovný sebaklam a apatiu. Kristus hovorí: „Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci; Prial by som si, aby si bol studený alebo horúci“ (v. 15). Neodmietali otvorene Krista, ale neprejavovali ani žiadnu duchovnú horlivosť alebo autentickú lásku k Bohu alebo Jeho Slovu. Tvrdili, že poznajú Krista, ale Kristus nemal miesto v ich zhromaždení. A stratení vo svojom sebaklame riskovali, že budú úplne vypľutí z Božích úst (v. 16). Ich jedinou nádejou bolo skutočné pokánie (v. 19).

V kontexte Zjavenia 3 teda Kristus stál pri dverách laodicejskej cirkvi a túžil znovu vstúpiť do kongregácie prostredníctvom skutočného pokánia a spasenia jej členov. John MacArthur vo svojom komentári k tejto pasáži to vysvetľuje takto: ,,Hoci tento verš bol použitý v nespočetných traktátoch a evanjelizačných posolstvách na zobrazenie Kristovho klopania na dvere srdca hriešnika, je širší. Dvere, na ktoré klope Kristus, nie sú dverami do jedného ľudského srdca, ale do laodicejskej cirkvi. Kristus bol mimo tejto odpadlíckej cirkvi a chcel vojsť – niečo, čo sa môže stať len vtedy, ak budú ľudia činiť pokánie.“

Pozvanie môže byť osobné, pretože spasenie je individuálne. On však klope na dvere kostola a povoláva mnohých k spasiteľnej viere, aby mohol vstúpiť do cirkvi.  Ak by jedna osoba (ktokoľvek) otvorila dvere pokáním a vierou, Kristus by vstúpil do cirkvi prostredníctvom tohto jednotlivca.

Kristova ponuka na večeru s kajúcnou cirkvou hovorí o spoločenstve a intimite. Zdieľanie jedla v dávnych dobách symbolizovalo spojenie ľudí v milujúcom spoločenstve. Veriaci budú večerať s Kristom na Baránkovej svadobnej hostine /Zjavenie 19/9/ a v tisícročnom kráľovstve / Lukáš 22/16, 29-30 /. Pán Ježiš Kristus ich nabádal, aby činili pokánie a mali s Ním spoločenstvo skôr, než padne noc súdu a bude už navždy neskoro. 

A ako vyzerá pokánie?   D. Martyn Lloyd-Jones:,, Pokánie znamená, že si uvedomíš, že si vinný, odporný hriešnik v Božej prítomnosti, že si zaslúžiš Boží hnev a trest, že si spútaný peklom. Znamená to, že si začínaš uvedomovať, že táto vec zvaná hriech je v tebe, že sa jej túžiš zbaviť a že sa jej obraciaš chrbtom v každej podobe . Zriekaš sa sveta, zapieraš sám seba, vezmeš kríž a ideš za Kristom.“

Naliehavá výzva evanjelia

Pokiaľ ide o aplikáciu a výklad Písma, na detailoch záleží; dobré úmysly nestačia. Autoritu Písma vnášame do života hriešnikov len vtedy, ak s ňou správne narábame. Máme zodpovednosť voči Pánovi, voči sebe navzájom a voči nespasenému svetu hlásať výnimočnosť, neomylnosť a dostatočnosť Biblie. A túto zodpovednosť nemôžeme splniť, ak Božej nemennej pravde pripisujeme svoj vlastný význam.

Ak túžite vložiť naliehavosť do evanjelizácie pozrite sa na Izaiáša, ktorý kázal odpadlíckemu izraelskému národu a prosil ich, aby sa vrátili k Pánovi / Izaiáš 55/6-7/. Alebo v Skutkoch 17/ 30-31 Pavol ukončil svoju výzvu evanjelia zástupu filozofov týmito slovami:

,,Boh už teda nehľadí na časy nevedomosti a teraz ľudí napomína, aby všetci a všade robili pokánie. ³¹ Lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť celý svet skrze muža, ktorého ustanovil. Všetkým o tom poskytol spoľahlivý dôkaz, keď ho vzkriesil z mŕtvych.“

Tieto a ďalšie pasáže možno použiť na nabádanie neveriacich alebo tých, ktorí sa stratili v sebaklame, aby odpovedali na evanjelium pokáním a obrátením sa ku Kristovi. Ak necháme človeka v mylnom domnení, že on musí otvoriť dvere, tým ho vedieme k skutku.

⁸ Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar.  Ef 2/8.

 Načo nám je evanjelizačná horlivosť, ak nie sme biblicky zdraví?

zdroj:Grace to you.com