V mnohých kresťanských kruhoch došlo k presvedčeniu , že doktrína a teológia nie sú tak potrebné . „No, ja nepotrebujem doktrínu, nepotrebujem teológiu; ja len milujem Ježiša. Dôležité nie je tvoje poznanie Písma, ale tvoja láska k Bohu. “Biblia nikdy neoddeľuje poznanie Boha z Písma  a lásku k Bohu; vždy spája tieto veci. A je to zdravá doktrína, je to správna teológia, ktorá prehlbuje naše poznanie Boha, pretože keď sa prehĺbi naše poznanie Boha, potom to umožní prehĺbiť našu lásku k Bohu. Odpútaná myseľ je nepriateľom kresťana. Ak prestaneš rozmýšľať, tým skôr uveríš rôznym bizarným tvrdeniam a scénam ktoré vidíš v mnohých zboroch. Nikto v evanjelickom svete nepopiera že biblia je Božie slovo, aspoň nie priamo. Ale Biblia luďom nestačí. Dnes väčšina kresťanov túži mať sen, víziu, skúsenosť, zážitok, husiu kožu, musím spadnúť alebo aspoň sa zatriasť. Musím niečo cítiť, keď už pastor vyhlásil že bude vyliatie ducha svätého. Biblia nestačí.

A pre mnohých je  kráľom skúsenosť. „Ja  viem, že jazyky sú skutočné, pretože som zažil hovorenie v jazykoch. Viem, že dostávam sny a vízie, pretože som tieto veci zažil. Viem, že byť zasiahnutý mocou ducha svätého je skutočné, pretože som tieto veci zažil.“ Bez ohľadu na to, aká skutočná skúsenosť sa nám môže zdať, ak táto skúsenosť nie je v súlade s Božím Slovom, potom sme urobili presne to, čo Pavol povedal nerobiť v 1.Korin 4/ 6:

⁶ Toto však, bratia, vztiahol som na seba a na Apolla kvôli vám, aby ste sa na nás poučili: „Nič nad to, čo je napísané“, aby sa nikto jedným spomedzi nás nevystatoval proti druhému. "

To znamená neprekračovať biblické parametre, ak naša  skúsenosť nie je v súlade s Božím Slovom, a potom ju musíme odmietnuť. Nemôžeme vykladať Bibliu podľa toho, čo prežívame. Svoje skúsenosti musíme interpretovať Bibliou. Avšak interpretácia Bibliou neznamená vytrhnutý verš alebo pasáž z Písma a dosadený do mojej životnej situácie. ,,Je napísané. Veď to čítam v biblii. “ To mnohým stačí aby si sami vytvorili  teológiu, samozrejme vyhovujúcu im a podčiarkli to ešte svojou osobnou skúsenosťou.  Ale skúsenosti nikdy nie sú dobrou výhovorkou na ignorovanie pravdy. V skutočnosti, keď sa rozhodneme použiť svoju vlastnú skúsenosť ako konečný dôkaz pre náš pohľad na pravdu, skončíme tak, že veríme veciam a bránime veci, ktoré môžu ležať na piesku.

 "Som odborník, pretože som to zažil!" Je to jemnosť pýchy, ktorá sa vkráda do nášho srdca, aby sme dogmaticky vyhlásili, že naša skúsenosť je sudcom pravdy. Odpovedali ste niekedy na niečí objektívny argument slovami: „No, osobne som to zažil, takže viem, že je to pravda“? Tento druh argumentácie úžasne funguje s názorom na kvalitu jedál v reštauráciách, ale nedáva to zmysel, keď hovoríme o  kresťanstve. Biblia nie je subjektívna, je objektívna. Skúsenosť neformuje pravdu a biblickú pravdu už vôbec nie. Všetko  čo kresťan zažíva musí byť filtrované cez text Písma a to text správne vyložený a pochopený.

Ak je moja  skúsenosť v rozpore s tým, čo hovorí Biblia, som povinný to prehodnodiť a vrátiť sa k biblickej pravde. Práve teraz naša kultúra vedie vojnu s pravdou kôli skúsenostiam. Svet ti hovorí niečo úplne iné o  pohlaví,  potratoch, manželstve,... ,,Počúvaj svoje vnútro, to ako to cítiš a vidíš ty, to je pravda.“ Alebo ,, Všetci v zhromaždení hovoria jazykmi,často sa nám snívajú sny,aj proroci k nám prišli,  veď aj ostatní padajú a váľajú sa po zemi v kŕčoch smiechu.“ A takého skúsenosti a zážitky sú často pre kresťanov to čomu veria a vôbec nevidia, nechcú vidieť že je to v rozpore s pravdou Písma. 

Pri hľadaní pravdy Písma odporúčame tieto knihy:

Duchovné rozlišovanie

Systematická teológia

Biblia