^{Rim 5/1} Keď sme teda ospravedlnení z viery, máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista.

     Ospravedlnenie je jadrom novozákonnej soteriológie/ náuka o spasení/. Ospravedlnenie predstavuje verdikt, ktorým Boh prehlasuje veriaceho človeka za ,, nevinného“, za naprosto spravodlivého. Ide o zmenu božieho pohľadu na hriešnika. Ospravedlnenie je čisto súdnym, právnym výrazom, je božím výrokom  o veriacom človeku,ospravedlnenie nespôsobuje žiadnu zmenu v charaktere človeka, mení sa len jeho postavenie pred Bohom. Keď si snúbenci povedia ÁNO stávajú sa manželmi. Tieto slová v nich nespôsobili žiadnu vnútronú zmenu, ale zmenilo sa ich postavenie pred Bohom, zákonom, rodičmi. V tej chvíli to bolo len právne prehlásenie, nič viac. Jeho dôsledky však natrvalo menia ich životy.

A tak je to aj s ospravedlnením.Vďaka ospravedlneniu bol veriaci zbavený všetkých obvinení , bola mu pripočítaná Kristova zásluha , stal sa adoptovaným božím dieťaťom , Kristovým spoludedičom , je zjednotený s Kristom, aby s ním bol jeden duch , je natrvalo v Kristovi  a Kristus v ňom . To všetko sú skutočnosti, ktoré vyplývajú z ospravedlnenia. Boh človeka neospravedlňuje preto, že v ňom našiel niečo dobré, ale len na základe Kristovej spravodlivosti. Ježiš Kristus je dokonale spravodlivý 1Pet 2/22 a jeho spravodlivosť Boh pripočítava hriešnikovi  .

Boh poskytuje svoju spravodlivosť hriešnikovi skrze ospravedlnenie z viery  Rim 1/17. Túto pravdu Pavol ukazuje na Arahámovi v Rim 4/1-5. V Rim 4/3 cituje

 Genesis 15/6 Abrám uveril Hospodinovi a on mu to počítal za spravodlivosť.

Výraz započítalo sa používa v účtovníctve a právnych veciach, vyjadruje uloženie niečoho na účet niekoho. Písmo tu hovorí o jednostrannej transakcii. Boh vložil svoju spravodlivosť na Abrahámov duchovný účet. Abrahám neurobil nič čím by si to zaslúžil. Ani jeho viera nepredstavovala žiadnu zásluhu, nakoľko viera nie je základ ospravedlnenia, ale je prostriedkom skrze ktorý prijímame ospravedlňujúcu milosť. Abrahám, ani žiadny človek nemôže byť ospravedlnený zo svojich skutkov. Ľudia, ktorí sa snažia získať ospravedlenenie svojimi skutkami objavia na svojom účte obrovský dlh.  

^{Galaťanom 3/10} Ale všetci, čo sú zo skutkov podľa Zákona, sú pod kliatbou, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto nezotrváva vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona, a neplní to.

^{Galaťanom 2/21} Je teda Zákon proti Božím prísľubom? Vôbec nie! Veď keby bol býval daný Zákon, ktorý by mohol oživovať, spravodlivosť by bola naozaj zo Zákona.

 ^{Rim 3/20} Pretože zo skutkov Zákona nebude pred ním ospravedlnený nijaký človek. Veď zo Zákona pochádza poznanie hriechu.

Ospravedlnenie nám niečo prináša a zároveň nás niečoho zbavuje. Boh nám pripisuje svoju spravdlivosť a odpúšťa nám naše hriechy.To by nebolo možné, keby Kristus nezaplatil svojou krvou. Svojou krvou zaplatil cenu za hriech, aby na účte každého veriaceho mohlo byť,, zaplatené“.Rovnako ako bol náš hriech pripísaný Kristovi, bola Jeho spravodlivosť pripísaná nám 2 Kor 5/21.

V Rim 4/16 nám jednoznačne ukazuje, že žiaden človek sa pred Bohom nedokáže sám ospravedlniť.,,Je to z viery, aby bolo jasné, že je to z milosti.“Hybnou silou ospravedlnenia je Božia milosť. Abrahámova viera sama o sebe nebola spravodlivosťou. Viera mu bola iba pripočítaná za spravodlivosť. Ospravedlnenie hriešnika je výlučne dielom Božej milosti. On Boh ustanovil Ježiša Krista za prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery.On bol vydaný za naše previnenia a vzkriesený pre naše ospravedlnenie.