Vždy je dobré pripomínať si rozdiely medzi rímskokatolíckou cirkvou a protestantmi. A v týchto dňoch obzvlášť, keď sa celý svet lúči s pápežom. Určite sú rozdiely takmer v každej jednej oblasti teológie, ale tu je  päť najvýraznejších a najvýznamnejších problémov, ktoré oddeľujú Katolícku cirkev od evanjelia milosti, pravdu od lži, falošného od pravého Boha.   

1) Odôvodnenie

Protestantii učia, že hriešnici sú ospravedlnení iba na základe viery a že viera je vložená do dokončeného zástupného diela Ježiša na kríži, potvrdeného jeho slávnym zmŕtvychvstaním, a že je to dar založený výlučne na Jeho milosti. Napokon, toto ospravedlnenie je úplné v momente nášho obrátenia.

Na rozdiel od toho katolícka cirkev učí, že ospravedlnenie je proces, ktorý zahŕňa skutky (pričom tieto skutky „napĺňajú“ vieru človeka) a že tieto skutky sú príčinou procesu ospravedlnenia. Okrem toho katolícka cirkev učí:

„Ak niekto hovorí, že len vierou je bezbožný ospravedlnený, nech je prekliaty“ (Tridentská rada č. 9)

alebo:

„Ak niekto hovorí, že prijatá spravodlivosť [alebo ospravedlnenie] sa nezachováva a ani sa nezväčšuje pred Bohom dobrými skutkami, ale že tieto skutky sú iba ovocím a znakmi dosiahnutého ospravedlnenia, ale nie príčinou vzrastu, nech je prekliaty“ (Tridentský koncil, 24).

2/Pápež ako hlava cirkvi

Pre protestantov cirkev tvoria všetci tí, ktorých Boh ospravedlnil skrze vieru. Miestne zbory vedú kvalifikovaní starší a každý zbor je vo všeobecnosti autonómny. Ježiš Kristus je hlavou cirkvi a nad žiadnou miestnou cirkvou na zemi neexistuje žiadna autorita okrem Písma. Starší a pastori sú omylní v tom, ako vedú cirkev.

V rímskokatolíckom učení sa cirkev skladá z laikov a vedú ju tí, ktorí prijali sviatosť posvätného stavu (diakoni, kňazi a biskupi). Hlavou cirkvi je pápež, ktorý je pri autoritatívnom vystupovaní o veciach týkajúcich sa cirkvi chránený pred mžnosťou omylu ohľadom učenia a morálky cirkvi. Okrem toho, aby mohol byť niekto spasený, musí byť pod pápežovou autoritou:

„Vyhlasujeme, hovoríme, definujeme a vyhlasujeme, že je absolútne nevyhnutné, aby spása každého ľudského stvorenia podliehala rímskemu veľkňazovi“ ( Unam Sanctam , 1302).

3/Omša 

Pre protestantov je Večera Panova pripomienka na Ježišovo náhradné dielo zmierenia. Chlieb je symbolom tela a víno symbolom krvi. Nie je na tom nič mystické ani záslužné, ale je to prostriedok milosti a podnecovania rastu v zbožnosti.

Katolícka cirkev učí transsubstanciáciu, že chlieb a víno sa doslova premieňajú na telo a krv Ježiša. Takto kňaz na omši zvoláva Ježiša z neba a pri lámaní chleba je Ježiš znovu obetovaný. Omša je záslužná ako jedna zo siedmich sviatostí a je to „pravá a správna obeta“. Tu je opäť Tridentský koncil:

Ak niekto povie, že v omši sa neprináša Bohu pravá a náležitá obeta; alebo, že obetovať nie je nič iné ako to, že Kristus nám je daný na jedenie; nech je prekliaty."

Ako vedľajšia poznámka, veľa protestantov a puritánov, ktorých RKC urobila mučeníkmi, išlo na smrť kvôli tejto otázke. Účasť na omši považovali za modlárstvo a odmietli a často boli za svoje odmietnutie usmrtení.

4/Mária

Pre protestantov bola Mária Ježišovou matkou, hriešnicou, ktorá bola zachránená od svojich hriechov vierou v Ježiša. Poznáme obdobie jej života, keď neverila v Ježiša ( Marek 3/30-33 ), ale v čase Ježišovej smrti v neho uverila ako vo svojho Mesiáša. Po Ježišovi mala ďalšie deti a zomrela fyzickou smrťou. Treba ju obdivovať ako veriacu ženu.

V katolíckej cirkvi je Mária predmetom oddanosti – a vo väčšine sveta je predmetom priameho uctievania. Normatívne je modliť sa k nej ( Zdravas Mária) a učí sa, že bola bez hriechu. Nepoškvrnené počatie je v skutočnosti katolíckou náukou, že Mária bola počatá bez hriešnej prirodzenosti, teda nebola príjemcom Ježišovho vykúpenia, ale bola účastníkom tohto vykúpenia. Bola večná panna a nezomrela fyzickou smrťou, ale bola skôr prijatá do neba, kde teraz vládne ako Kráľovná neba a sama je Ineffabilis Deus („nevýslovný Boh“ alebo „nevysvetliteľne božská“).

5/Očistec

Protestanti veria, že neexistuje žiadne také miesto ako očistec, ale že peklo je skutočné a nebo je možné získať iba ako dar od Boha, skrze vieru v Ježišovu obetu, a to všetko je milosť. Tí, ktorí uveria v Ježiša, sú po smrti okamžite uvedení do slávy, kde budú v prítomnosti Pána.

V katolíckej teológii je očistec miesto, kam katolíci idú, keď zomrú. Môžu tam ísť len tí, ktorí sú v stave milosti, a keď ste už trpeli za svoje nesmrteľné hriechy, ste pripravení vidieť nebo. Očistec teda nie je večný – ale je ako peklo iným spôsobom: očistec zahŕňa plamene aj utrpenie a slúži na odčinenie hriechov, ktoré ste pred smrťou nevyznali. V mnohých ohľadoch je Očistec lepidlom, ktoré drží systém pohromade. Pretože ide o systém, v ktorom je večný súd založený na skutkoch, a keďže hriechy sú časté a nie je možné poznať a vyznať všetky hriechy, očistec je základnou súčasťou katolíckej teológie.

Je prekvapujúce, že ľudia stále hovoria: „Katolíci a kresťania veria v to isté v dôležitých otázkach, len v detailoch sa líšia. Otázkou však je čo sú „dôležité otázky“. Týchto  päť sa určite dotýka oblastí, ktoré sú podstatné pre pravé poznanie evanjelia, pre pravú vieru a pravé obrátenie. Jedine Písmo je autoritou pravdy, ktorú by sme mali poznať.