Pýcha pripomína epidémiu. Je všadeprítomná a vyskytuje sa v rôznych podobách. Aj keď si to neradi priznávame nakazený je každý  z nás. Nemali by sme sa seba pýtať či som pyšný ale do akej miery som pyšný, prípadne v  ktorých oblastiach môjho života sa pýcha prejavuje najviac?

Pýcha je koreňom každého hriechu. Za slovom pýcha sa v bibliii skrýva 6 rôznych slov – povýšenosť, pohŕdanie, chválenie sa , vystatovanie, nadutosť, či pyšný vzdor. Klasickou definíciou pýchy je  odmietnutie Boha a zameranie sa na seba. Je to forma uctievania seba samého . Uctievam, vyzdvihujem svoje potreby a  túžby-Moje ja ja ja sa stáva stredom  vesmíru. Boha nepotrebujem,  vystačím si sám, zvládnem to sám. Pyšný človek si myslí, že on je zdrojom dobra, pravdy a toho čo si zaslúži . On je ten kto vykonal všetko, urobil všetko, vymyslel všetko a tak si aj on zaslúži odmenu. Jemu samému prináleží odmena, prospech, úžitok.  PÝCHA je spôsob uvažovania typický pre pána, nie služobníka. Zameraný na seba, službu sebe samému, honba za uznaním a vyvyšovanie vlastného ja, túžba všetko ovládať a využívať pre svoju potrebu. Prejavy pýchy skôr zbadáme na druhom ako sami na sebe.Je ťažké považovať seba samého za pyšného, preto je potrebné skúmať svoje srdce, byť ponorený do božieho slova a obklopiť sa bratmi a sestrami, ktorí nás s láskou napomenú.

Jakub 4/6,, Boh a pyšným protiví,ale pokorným dáva milosť. „

Pýcha je aj sebaľútosť.

Ale čo ľudia ktorí uviazli v zajatí sebaľútosti, ktorí sú pohltení pocitom vlastného zlyhania? Aj to je pýcha. Takí ľudia sa nechajú ovládať  sebaľútosťou a tiež sa zaoberajú iba sami sebou. Nezameriavajú sa na božiu slávu, nie sú vďační za všetko  čo od Neho prijali. Miesto toho sa sústredia na svoje pocity, ktoré im hovoria  ako sú na tom biedne v porovnaní s ostatnými. Ľudia ktorí trpia sebaľútosťou zúfalo chcú byť dobrí, ale nie preto aby oslávili Boha ale pre seba samých. Chcú všetko dokázať z vlastnej sily aby si zaslúžili uznanie, hýčkanie, ľútosť. Chcú aby im ostatní slúžili a pokiaľ sa to nedeje, zamerajú sa ešte viac na seba a tak sa ocitnú v začarovanom kruhu. Takže aj ľudia, ktorí neustále nariekajú že nie sú takí akí by mali byť alebo chceli byť / chválený a uctievaný/  a pritom nevyzerajú pyšne, pyšní sú. Myslia si, že celý život je o nich, o ich šťastí, úspechu a hodnote.

Pýcha je aj nespokojnosť.

Nespokojnosť voči Bohu, voči tomu čo robí  alebo nerobí. Nespokojnosť so životom, ľuďmi okolo nás, posudzovaním čo urobil, či neurobil, urobili či neurobili. Ak je človek nespokojný je nevďačný. Človek si prirodzene myslí že si niečo zaslúži a ak niečo má, získa, necítia potrebu byť za to vďační.Dokonca im je málo a myslia si že si zaslúžia viac.

1 Tes 5/18 ,, Za všetko vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa.“

Pýcha je aj hnev.

Výbuch hnevu, frustrácia je tiež prejav našej pýchy. Prečo druhí neberú ohľad na nás, na naše potreby, práva,..? Často si zakladáme na našom obdarovaní, talente a ak nie je využitý, máme tendenciu sa búriť. Efežanom 4/26 nám hovorí hnevajte sa , ale nehrešte.

1 Kor 4/7  ⁷ Veď kto ti dal prednosť? Čo máš, čo by si nebol dostal? Keď si teda dostal, prečo sa chváliš, ako by si nebol dostal?

Pýcha je ak hovoríme často o sebe.

Hovorením o sebe,  o svojich úspechoch, plánoch, osvojom živote, vyzdvihujeme sami seba.Asi ste už boli súčasťou rozhovoru, keď po otázke ako sa máš? Nasledoval dlhý monológ dotyčného čo robil, čo má, čo bude robiť, kam sa chystá, aký je unavený, šťastný, bohatý, chorý, .....a na záujem  o vás už  čas neostal. Počúvajme jeden druhého, majme záujem jeden o druhého, zisťujme ako môžme druhému poslúžiť. Filipanom 2/3,4 nás nabáda aby sme nič nerobili z ctižiadostivosti ani pre márnu slávu, ale radšej v pokore pokladali iných za vyšších od seba. 

Pýcha je ak sa zaoberáme tým čo si myslia druhí, chceme sa druhým páčiť.

Znie to paradoxne, ale ak sa rozhodujeme podľa druhých ľudí, podľa ich názoru, rád, podľa toho čo si myslia, aj to je prejav pýchy. No biblia nám  v liste Gal 1/10 hovorí, že sa máme páčiť Bohu a nie ľuďom.

¹⁰ Ide mi azda teraz o priazeň ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem zapáčiť ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom.

Pýcha je aj neochota prijať kritiku a nechať sa použiť .

Pýcha je neochota slúžiť , veď ak sa mi nedostane uznanie, pozornosť, neoplatí sa mi slúžiť.

Pýcha je aj nedostatok súcitu .Môj nezáujem o potreby druhých.

Pýcha je  neochota priznať si chyby. Výhovorky na všetko a v každý čas.

Pýcha je neochota požiadať o odpustenie.

Pýcha je  nedostatok biblickej modlitby, alebo ak sa modlím tak len za svoje potreby.

Pýcha je zmenšovanie vlastného hriechu. Veď každý hreší a ja nehreším ako druhý .Moje hriechy nie sú také veľké...Pýcha je ak hriechy druhých zveličíme.

Pýcha je závisť a žiarlivosť , neprajnosť úspechu pre duhého.

Pýcha je využívanie druhých . O službu nemám záujem ale ty si tu pre mňa tak mi slúž.

Pýcha je pokrytectvo.

Vrcholom pýchy v Kristovej dobe boli farizeji. Ježiš o nich povedal v Matúšovi 23/5 že všetky svoje skutky konajú iba preto, aby ich ľudia videli. Záležalo  im na tom ako vyzerali pred ľuďmi a nie pred Bohom. Matúš 23/28 ,, Tak ako vy  sa zvonka zdáte ľuďom spravodlivými, zatiaľ čo vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti.“ Ale Boha neoklamali. Spoliehali sa na to čo robili, mysleli, že si spásu zaslúžia. Bolo to také duchovné divadlo. No nielen bolo, aj dnes to vidieť v mnohých cirkvách a spoločenstvách.

AKO BOJOVAŤ S PÝCHOU?

Musíme si uvedomiť, že Boh je omnoho väčší ako my a my sme pred Bohom úplne nehodní. Nie sme o nič lepší ani horší ako ostatní, všetci sme celkom skazení a sami o sebe neschopní vykonať čokoľvek čo by oslavovalo Boha. Musíme vidieť pýchu v pravom svetle a pouvažovať ako hlboko je v našom živote zakorenená. Potom ju musíme vyznať pred Bohom a činiť skutočné pokánie.

Jób 1/1 Bol to dokonalý priamy človek, ktorý sa bál Boha a stránil sa zlého.

Jóbove utrpenie došlo až tak ďaleko že začal  spochybňovať Boha. Potom ako ho Boh pokoril ťažkými otázkami, ktoré Jóbovi pomohli vidieť jeho miesto, sa ho Boh opýtal, smie snáď niekto viesť spor so všemohúcim ? Jób musel zotrvať v božej prítomnosti aby jeho pýcha vyšla napovrch. Aby ju dokázal vidieť.  Boh potom hovorí celé dve kapitoly, po ktorých už Jób nehovorí ale si kladie  ruku na ústa .

Jób 42/2-6 ² „Spoznal som, že môžeš všetko, a že nijaký plán nie je pre teba neuskutočniteľný. ³ Kto tu pre neznalosť zakrýva múdre rozhodnutie? Preto odpovedám: ‚Ja som hovoril o veciach, ktoré som nechápal, a o divoch, o ktorých neviem.‘ ⁴ Vypočuj ma, prosím, a ja prehovorím. Budem ti klásť otázky a ty ma poučíš. ⁵ Chýr o tebe sa mi dostal do ucha, ale teraz ťa na vlastné oči vidím. ⁶ Preto odvolávam svoje slová a kajám sa v prachu a v popole.“

Jób si nielenže  uvedomuje vlastnú pýchu, uvedomil si aj Božiu veľkosť a to že Bohu neprejavoval patričnú úctu. Tak isto aj my. Ak úplne príjmeme kým skutočne sme a začneme žiť  podľa bibile,  uvidíme sa v pravom svetle. Prestaneme sa sústrediť na seba a miesto toho sa zameriame na Boha a na druhých ľudí. 

Jediným zdrojom boja proti pýche je Kristova krv a EVANJELIUM.  Ježiš je Ten ktorý sa ponížil a stal sa poslušným až na smrť . On sa hriechu nedopustil, ani lesť nebola v jeho ústach, keď mu zlorečili. Len skutočným uvedomením si, že na kríži sme mali visieť  my a nie Ježiš, že nie sme zachránení lebo sme niečím výnimoční ale len z božej milosti, dokážeme odhaliť satanovo klamstvo, že svet sa točí okolo nás. Musíme zomrieť sami sebe a žiť pre Boha a druhých ľudí.

Ján 4/7-10  Podriaďte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi a ujde od vás. ⁸ Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám. Očistite si ruky, hriešnici, a vy, vnútorne rozpoltení, posväťte si srdcia! ⁹ Bedákajte, nariekajte a plačte! Váš smiech nech sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. ¹⁰ Pokorte sa pred Pánom a povýši vás.

Áno musíme plakať nad sebou, lebo ak sa s pýchou nevysporiadame my, urobí to Boh. Urobí to preto, že nás miluje, že nás stvoril a aby sme mu priniesli slávu. Charles Spurgeon povedal, že každý kresťan si môže vybrať ,, buď sa pre Bohom pokorí sám, alebo sám Boh ho pokorí.“ 

Robert Timko